Materiály pre pedagógov:

Kyberšikanovanie – ako proti nemu zakročiť?

• - rýchle správy, SMS správy a e-maily,
• - fotografie, obrázky a videá,
• - „lajk“ na sociálnych sieťach – vyjadrenie súhlasu so škodlivým a ubližujúcim obsahom,
• - urážlivé komentáre,
• - blogy (zverejnené názory a postrehy ubližujúce obeti),
• - happy slapping tiež známe ako „fackovanie pre zábavu“ (Ide o nový typ ubližovania, ktorý spája šikanovanie „tvárou v tvár“ s kyberšikanovaním. Útočník fyzicky napadne obeť a celé to nahráva napr. na mobilný telefón. Následne zverejní nahrávku na internete alebo rozpošle rovesníkom v správe. Agresormi býva často skupina, nielen jednotlivec, ktorá sa „zabáva“ a vzájomne povzbudzuje v ubližovaní. Efekt tejto formy agresie je pre psychiku obete devastujúci.).

• Kyberšikanovanie zastihne obeť kdekoľvek.
  Kým šikanovanie „tvárou v tvár“ je viac-menej viazané na určité miesta, a teda je viac predvídateľné, pri kyberšikanovaní sa cez digitálne technológie dá ublížiť prakticky kdekoľvek a kedykoľvek. Touto všadeprítomnosťou obeť prichádza o akýkoľvek priestor bezpečia a pocit ohrozenia sa môže rozšíriť aj na mnohé inak bezpečné oblasti, kde sa dotyčný pohybuje.
• Kyberšikanovanie sa rozširuje rýchlejšie.
  Kým šikanovanie „tvárou v tvár“ sa rozširuje postupne, pretože nejaký čas trvá, kým si agresor získa svojich podporovateľov, kyberšikanovanie sa môže v sekunde mnohonásobne rozšíriť medzi obrovské množstvo ľudí a naraz vytvárať názor, ktorý ostatní nekriticky preberú.
• Pocit anonymity uvoľňuje zábrany a spôsobuje väčšiu krutosť.
  V komunikácii online pôsobí tzv. dizinhibičný efekt, ide o znižovanie zábran a opatrnosti na internete z dôvodu pociťovanej anonymity. Morálka na internete sa mení. Deti dokážu byť na internete krutejšie a často aj agresívnejšie ako v reálnom živote. Mnohé by niečo také škaredé, čo napíšu na sociálnych sieťach, do očí spolužiakom nikdy nepovedali. Chcú mať pozornosť, moc a dominanciu a za pár „lajkov“ niekedy urobia čokoľvek. Ony to chápu ako iný svet, kde sa môže všetko a nevnímajú, ako to ohrozuje ostatných.
• Útočníkom sa ľahšie môže stať aj osoba, ktorá by „tvárou v tvár“ nemala prevahu.
  Pri šikanovaní si odjakživa vyberali útočníci svoje obete podľa istých znakov – obeť bývala oproti nim slabšia. Pri kyberšikanovaní si však žiak pokojne trúfne vynadať aj učiteľke za zlú známku odoslaním správy z falošného konta.
• Mení sa množstvo a povaha publika „svedkov ubližovania“.
  Publikum pri šikanovaní „tvárou v tvár“ je obvykle jasné – obeť vie, kto ho zbil alebo strápnil, kto to videl, a kam asi sa môže zahanbujúca správa dostať, napr. spolužiaci a žiaci zo školy. Rozmery publika pri kyberšikanovaní je nemožné odhadnúť, keďže obsah je možné ukladať a znovu preposielať do digitálneho sveta. Obeť preto trpí neistotou, pred kým všetkým bol/a zahanbený/á, čo je psychicky devastujúce a spôsobuje poškodenie vo väčšej miere.
• V online svete dochádza k rozloženiu zodpovednosti.
  Skrývanie sa za monitor či displej posilňuje „fenomén sociálneho zaháľania“. Publikum pociťuje malú zodpovednosť a tlak zakročiť voči bezpráviu. Svedkovia majú pocit, že sa ich situácia osobne netýka a málokto sa tak zastane obeti.
• Útočníka pri kyberšikanovaní je ťažšie identifikovať, preto je ubližovanie náročnejšie potrestať.
  Pre komplikované odhalenie identity útočníkov kyberšikanovanie často ostáva nedoriešené, čo môže prispievať k tomu, že si jeho účastníci nemusia uvedomovať následky alebo svoj podiel viny. To sa týka tak útočníkov, ako aj prihliadajúcich, či už ide o rovesníkov alebo o autority. Kyberšikanovanie sa navyše často deje mimo priestorov školy. Pedagógovia a školskí psychológovia tak môžu pociťovať menší tlak riešiť tieto incidenty.

• psychosomatické ťažkosti (bolesti brucha, hlavy, zmena chuti do jedla, poruchy spánku),
• stresové reakcie pri používaní mobilného telefónu, počítača,
• neustály strach a pocit ohrozenia pri sociálnych kontaktoch,
• pocit vlastného zlyhania, pokles sebavedomia, sebaúcty a dôvery v ľudí,
• vyhýbanie sa spoločnosti, obmedzenie kontaktu s rovesníkmi, záujmov a činností, zvýšená apatickosť, uzatváranie sa do seba,
• zanedbávanie školských povinností, horší prospech a správanie v škole, záškoláctvo,
• bezvýchodiskovosť a beznádej,
• násilie voči iným, pomsta,
• v krajných prípadoch aj sebapoškodzovania a samovražda.

• Naučiť žiakov, čo je šikanovanie a kyberšikanovanie.
  - Učiteľ potrebuje naučiť deti/žiakov rozpoznať hranice medzi zábavou a šikanovaním a kyberšikanovaním.
  - Učiteľ potrebuje naučiť deti/žiakov, ako znížiť riziko šikanovania a kyberšikanovania (prevencia zo strany školy, ktorá zahŕňa prednášky, besedy, projekty, programy realizované interaktívnou formou, do ktorej sa môžu zapojiť aj regionálni odborníci – obsahom by malo byť vedenie žiakov k nulovej tolerancii násilia a upozornenie, že kyberšikanovanie sa môže v škole vyskytnúť, aké môže mať následky a ako ho je vhodné riešiť, pravidlá bezpečného internetu, rozvíjanie počítačových zručností, no tiež práca učiteľov s jednotlivcami).
• Naučiť žiakov, ako postupovať, keď sa stretnú so šikanovaním a kyberšikanovaním.
  - Raz ročne realizovať prieskum šikanovania, obzvlášť kyberšikanovania, v jednotlivých triedach na škole prostredníctvom batérie anonymných dotazníkov a ankiet.
  - Učiteľ potrebuje deťomúžiakom odporučiť konkrétne osoby, na ktoré sa môžu obrátiť v prípade problémov, ako sú rodič, starší súrodenec, rovesník pre emocionálnu podporu alebo učiteľ informatiky pre technickú podporu. O pomoc a podporu môžu žiaci požiadať aj u svojich pedagógov a u školského psychológa.
  - Učiteľ potrebuje naučiť detiúžiakov, ako presne postupovať, keď sa im deje niečo zlé na internete.
• Posilňovať sociálne zručnosti detí, podporovať ich sebaobraz a empatiu, psychickú odolnosť.Učiteľ môže žiakom pomôcť tým, že ich naučí rozoznávať vlastné pocity, aby vedeli byť citliví voči vlastnému prežívaniu aj prežívaniu iných.
  - Učiteľ môže žiakom pomôcť zlepšiť ich sebaobraz a sociálne zručnosti, aby si vedeli vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy.
  - Učiteľ môže v triede podporiť hodnoty kamarátstva, prijatia a spolupatričnosti.
• Aktivizovať deti k pomoci slabšiemu.
  - Učiteľ deťom pomáha rozvíjať schopnosť aktívne brániť seba a iných pri ublížení.
• Rozvíjať u detí zručnosti bezpečného používania internetu.
  - Učiteľ vysvetlí deťom, ako sa lepšie chrániť pomocou technických prostriedkov.
• Zriadiť pre obete bezpečnejšie miesta a zóny na internete.
  - Učiteľ pomôže zriadiť miesta, kde sa príp. obete šikanovania môžu pohybovať bez strachu z ďalších útokov.
• Uistiť dieťa o tom, že je dobrým krokom zdôveriť sa.
  - Učiteľ vysvetlí žiakom, že je kľúčové, aby o probléme vedeli dospelí. Ak sa to totiž nedozvedia, nemôžu pomôcť.

• Zhromaždiť dôkazy, uložiť šikanujúcu komunikáciu v SMS správach, rýchlych správach a „chat-e“, e-mailoch, ponižujúce fotografie, komentáre, snímky obrazovky („printscreen-y“) a pod. Ide o dôležité opatrenia, keďže dieťa môže mať logicky tendenciu všetky hanlivé obsahy a zmienky v online priestore zmazať, aby sa predišlo rozširovaniu poníženia.
• Nerozvíjať ďalej komunikáciu s útočníkom, zablokovať ho. Ak má učiteľ informáciu, že dieťa niekto obťažuje, poradí mu, aby na tieto správy nereagoval, pretože niekedy odpovede môžu situáciu ešte viac vyhrotiť. Učiteľ môže pomôcť dieťaťu zablokovať obťažujúcu osobu, aby mu nemohla posielať SMS a volať na mobil, príp. na sociálnej sieti, aby nemohla dieťa kontaktovať a vidieť, čo na nich robí. V tomto bode možno šikanovanie ustane, no dieťaťu bude následne potrebné pomôcť vyriešiť konflikty a viesť funkčné vzťahy s rovesníkmi.
• Nahláste nevhodný a škodlivý obsah. Ak o dieťati niekde uverejnia niečo poškodzujúce – či už ide o text, video alebo fotografiu, môžete to ihneď nahlásiť a požiadať administrátora stránky o vymazanie.

• Učiteľ pomáha okamžite aktivizovať systém pomoci v triede.
• Učiteľ pomáha z negatívneho zážitku žiakom vytvoriť zrozumiteľné poučenie, ktoré vysvetlí, čo sa udialo, v čom je to konkrétne správanie (kyber)šikanovaním, prečo sa to nesmie diať, a čo s tým trieda spoločne urobí ďalej, aby sa vzťahy opäť uzdravili. Je užitočné, aby bol postup riešenia šikanovania a kyberšikanovania opísaný v jasných krokoch a mal byť zahrňovať aj sankcie, lebo je potrebné nastavovať hranice a viesť deti k neseniu zodpovednosti za svoje činy.
• Učiteľ pomáha žiakom obnoviť pocit bezpečia a zdravé vzťahy v triede najmä s využitím skupinových aktivít. Pri kyberšikanovaní nemuseli byť páchateľmi spolužiaci, avšak spolužiaci vedia pomôcť žiakovi, ktorý trpí, cítiť sa viac zahrnutý a podporený.
• Úspešné zapojenie sa žiakov, ktorí sa podieľali na ubližovaní, do nápravy rovesníckych vzťahov, môže byť spôsobom, ako niesť zodpovednosť a zároveň spôsobom, ako znížiť trest za porušenie školských/spoločenských pravidiel.
• Učiteľ odporučí individuálne psychologické poradenstvo žiakom, príp. aj ich rodinám (Učiteľ môže spolu s rodičmi požiadať o riešenie, podporu a odbornú starostlivosť Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v rámci bydliska, resp. školy. Požiadať o poradenstvo, pomoc a informácie ako postupovať pri riešení kyberšikanovania môžu aj – na bezplatnú, nonstop linku 116 11, napísať na adresu poradna@ipcko.sk, potrebujem@pomoc.sk, alebo hľadať informácie na web stránke www.kybersikanovanie.sk, www.zodpovedne.sk, www.stopline.sk).