Materiály pre pedagógov:

Sebapoznanie a riešenie konfliktov

• Racionálne (obsahové, vecné) a iracionálne, emocionálne. Ani jeden z nich nemožno vylúčiť. Neistota, obavy, strach, agresivita, či príliš intenzívne prežívanie, posilňujú iracionálnu zložku konfliktu.
• Čím sú vzťahy medzi konfliktnými stranami tesnejšie a dlhodobejšie, tým sa konflikt stáva intenzívnejším.
• Konflikt má tendenciu „udržiavať smer“ - začiatočné negatívne smerovanie konfliktu, nechuť ho zvládnuť či vyriešiť, skôr vyvoláva jeho ďalší nepriaznivý priebeh.
• Sila, stabilita a súdržnosť skupiny nie je určená neprítomnosťou konfliktu.
• Konflikty sa vyskytujú aj „dobrých skupinách“.
• Konflikt s druhou skupinou má tendenciu udržiavať vnútornú súdržnosť v skupine, ale spúšťa menšiu toleranciu k správaniu členov druhej skupiny.
• Konflikty hodnôt sú ťažšie riešiteľné, než konflikty vzťahujúce sa k špecifickým problémom alebo želaniam či názorom.
• Najzložitejšie na zvládnutie sú konflikty ohrozujúce sebaúctu.
• Konflikt riešený silou, prípadne represiou, bez ohľadu na motivačné sily v ňom pôsobiace, vyústi do zmenených foriem konfliktu alebo sa obnoví, keď sila prestáva pôsobiť.
• Súperenie v konflikte spúšťa percepčné procesy (napr. skreslené vnímanie, haló-efekt, selektívnosť vnímania), ktoré môžu konflikt zveličovať, prehlbovať, eskalovať.

• Intrapersonálne - odohrávajú sa v rámci skúseností jedinca, medzi jeho motívmi, názormi, pocitmi a pod.
• Interpersonálne – týkajú sa aspoň dvoch jedincov, v prípade konfliktov medzi skupinami hovoríme skôr o sociálnom konflikte.

• - ak je celá záležitosť triviálna alebo sú dôležitejšie a naliehavejšie záležitosti
• - ak vnímame celú záležitosť tak, že nie je šanca pre uspokojenie našich záujmov
• - ak chceme nechať ľudí „vychladnúť“ a znovu získať perspektívu konania
• - ak potrebujeme získať ďalšie informácie pre efektívne riešenie konfliktu
• - ak niekto druhý môže konflikt vyriešiť efektívnejšie

• - ak je najdôležitejšie rýchle, rozhodné konanie,
• - pri dôležitých záležitostiach, kedy je potrebné zaviesť nepopulárne opatrenia alebo sú pre organizáciu „životne dôležité“,
• - proti ľuďom, ktorí zneužívajú nekompetetívne správanie.

• - ak prídeme na to, že sme sa mýlili (tým môžeme dokázať svoju slušnosť a rozumnosť),
• - ak sú dané záležitosti pre ostatných mimoriadne dôležité, ak vedú k uspokojeniu druhých a získanie spolupráce,
• - ak chceme vybudovať sociálny kredit pre neskoršie záležitosti,
• - keď je mimoriadne dôležité udržať stabilitu a harmóniu.

Kompromisný štýl („Líška“)
„Líšky“ sa zaujímajú o svoje vlastné ciele i o vzťahy s druhými len do určitej miery. Hľadajú kompromis. Vzdávajú sa časti svojich cieľov a presviedčajú aj druhého, aby aj on urobil to isté. Hľadajú také riešenie, kde obidve strany niečo získajú a niečo za to poskytnú.
Tento štýl je vhodný:

• - ak sú ciele síce dôležité, ale nestoja za úsilie a možný rozvrat, keď by boli použité viac sebapresadzujúce sa spôsoby,
• - ak protivníci s rovnakou pozíciou sledujú vzájomne sa vylučujúce ciele,
• - k dosiahnutiu dočasných dohovorov v zložitých a komplexných záležitostiach,
• - k tomu, aby sme dosiahli účelného riešenia v časovom tlaku,
• - ako náhrada, ak nie je možná spolupráca.

Integračný štýl („Sova“)
„Sovy“ si vysoko vážia ako svoje ciele, tak i vzťahy s ostatnými. Vidia konflikty ako problémy, ktoré je treba zvládnuť. Hľadajú riešenia, pri ktorých dosiahnu ako svoje vlastné ciele, tak i cieľov ďalších účastníkov konfliktu. Vidia konflikt ako nástroj na zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi tým, že dôjde k zníženiu napätia medzi nimi. Snažia sa o diskusiu, ktorá uspokojuje ako ich samých, tak i druhých účastníkov konfliktu, udržujú dobré vzťahy. Nie sú spokojné do tej doby, kým nenájdu riešenie, ktoré uspokojí obidve strany. A nie sú spokojné dovtedy, kým sa neodstránia i všetky negatívne pocity (víťaz – víťaz).
Tento štýl možno použiť:

• - ak sú záujmy oboch strán natoľko dôležité, že nestačí kompromis,
• - ak ide o to, aby výsledok riešenia mal dlhodobé trvanie,
• - k zlúčeniu pohľadov ľudí s rôznou perspektívou,
• - k „spracovaniu“ pocitov, k nájdeniu skutočnej podstaty, ktorej doterajšie nepoznanie narušovalo vzťahy.

Asertivita a konflikty
Asertivita je jedna z ciest, ako zlepšiť kvalitu svojho života, zmeniť napätie alebo nepohodu v medziľudských vzťahoch. Predstavuje ucelený komunikačný štýl, ktorý zohľadňuje nielen komunikačné schopnosti, ale i stabilitu osobnosti. Vyžaduje, aby človek rozhodoval sám za seba a aby za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť. Je to postup, aby sme boli sami so sebou spokojnejší a aby naše vzťahy boli otvorenejšie. Nie je to sebecká tvrdohlavosť.

Asertivita predstavuje kultivovaný pocit sebaprijatia a zároveň rešpektu voči druhému človeku. Prejavuje sa otvoreným sebavyjadrovaním záporných i kladných pocitov. Môže to byť schopnosť reklamovať zlý výrobok, patrí sem i vyjadrenie citov vrelosti a dojatia, lásky, schopnosť prijať i primerane vyjadriť kritiku, bez toho, aby sme druhého museli urážať, vedieť sa presadiť, znamená tiež ochotu podeliť sa so svojimi pocitmi s druhými.

Asertivitu chápeme otvorené, poctivé a primerané vyjadrenie vlastných pocitov, potrieb, postojov a názorov. Nejde len o spôsob vonkajšieho správania, ale i o spôsob myslenia a životný štýl, ktorý umožňuje otvorené a slobodné sebaprejavenie pri zachovaní vlastnej sebaúcty i úcty a rešpektu k právam druhých.
Nie je to len sebapresadenie, ale i sebaotvorenie, sebapotvrdenie, sebaprijatie, sebaprejavenie i sebaobjavenie. Asertivita sa primárne nezameriava na hľadanie príčin ťažkostí, ale na možnosti riešenia.

Najdôležitejšie však nie je dosiahnuť úspech za každú cenu. Väčší význam má dobrý pocit, spokojnosť samého so sebou, a to i v prípade, že sme úspech nedosiahli. Aby sme si mohli povedať: „Urobil/a som pre vec všetko, čo som podľa svojich najlepších vedomostí a schopností urobiť mohol/a“.

Asertívne práva
Asertivne práva (hovoria o vnútornej slobode jedinca, môžu nám pomôcť, aby sme sa vyhli manipulácii s iným človekom a pocitom viny):

• Mám právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a pocity a byť za ne a za ich dôsledky sám zodpovedný.
• Mám právo neposkytovať žiadne výhovorky, vysvetlenia, ani ospravedlnenia svojho správania.
• Mám právo posúdiť, či a nakoľko som zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.
• Mám právo zmeniť svoj názor.
• Mám právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
• Mám právo povedať: „Ja neviem.“
• Mám právo byť nezávislý na dobrej vôli iných ľudí.
• Mám právo robiť nelogické rozhodnutia.
• Mám právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“
• Mám právo povedať: „Je mi to jedno!“

Neasertívne správanie - keď rozbíjame vlastné hranice
Prejavy tohto správania odzrkadľujú nízke sebavedomie a sebaúctu, ústupčivosť, pasivitu a súkromie bez hraníc.

Agresívne správanie - keď narúšame hranice iných
Agresívny človek kráča svojou cestou bez ohľadu na dôsledky pre ostatných. Je vždy pripravený na útok, ničí zdroje ohrozenia.

Asertívne správanie - keď rešpektujeme hranice
Asertívny človek berie ľudí takých, akí sú. Nie takých, akých by ich chcel mať. Je úprimný, vnímavý, citlivo reaguje na vzniknuté situácie.

V každej životnej situácii sa môžeme rozhodnúť sami, či budeme alebo nebudeme konať asertívne. Máme právo byť asertívni, ale nemožno nám to určiť ako povinnosť.

Cieľ asertivity - snaha dosiahnuť pre obe strany uspokojivého riešenia situácie, t. j. riešenie typu výhra/výhra, to znamená, že sa potrebujeme vyhnúť extrémom agresívneho, pasívneho a manipulatívneho správania.

Základné druhy komunikačných štýlov - možno ich popísať nasledujúcimi postojmi:

1. POSTOJ PASÍVNY: „Ty si hodnotný človek a ja nestojím za nič.“
2. POSTOJ AGRESÍVNY: „Ja mám svoju hodnotu - to ty si bez ceny.“
3. POSTOJ MANIPULATÍVNY: „Mohol by si mať hodnotu, keby si…“
4. POSTOJ ASERTÍVNY: „Ja mám svoju hodnotu, aj ty máš svoju hodnotu.“

Prečo byť asertívny?

• nebyť asertívny vedie k zvyšovaniu stresu i k zdravotným problémom
• druhí môžu síce s vami sympatizovať ako s „úbohou chudinkou“ a môže to vyzerať, že sa im vaša „neasertivita“ páči, ale skoro ich začnete dráždiť, zvlášť, keď sa začnete sťažovať na to, aký je život nespravodlivý
• ignorovanie konfliktov ich môže na chvíľu oddialiť, ale dlhodobo vedie k napätiu a frustrácii, je zdravšie vyrovnávať sa so situáciami ihneď, keď sa objavia

„Ja“ - jazyk pomáha ľuďom rozpoznať, či ich city vyvierajú z toho, že niekto porušil ich práva a zranil ich emócie, alebo z toho, že sa oni usilujú vnútiť svoje hodnoty a očakávania.

Rozdiely vo verbálnom správaní:



SPRÁVANIE	AGRESÍVNE	NON-AGRESÍVNE	ASERTÍVNE
v slovnom prejave	útočí	bráni sa	hovorí jasne a zrozumiteľne
používa	„ty“ - jazyk (mal by si urobiť, musíš ísť, nesmieš...)	rozpačité výrazy (možno, azda, malo by sa, och, hm...)	„ja“ - jazyk (myslím si, chcem, nemôžem, mám radosť, nepáči sa mi ...)


Asertívny Ja-jazyk pozostáva zo 4 krokov:

1. Keď… (hovoriaci jasne opíše správanie inej osoby)
2. Dôsledky sú… (opíše, aký má toto správanie dopad na jeho život a city)
3. Cítim… (vykreslí svoje city)
4. Uprednostňujem… (načrtne, čo si želá)

Neadaptívne formy správania v konflikte:

• predstierame, že je všetko v poriadku
• smejeme sa, akoby sa nič nedialo, žartujeme
• mlčíme alebo odvádzame pozornosť od konfliktu
• plačeme, prepadneme úzkosti, „zrútime sa“
• na niekom si vybijeme zlosť
• hľadáme niekoho „silnejšieho“, kto by nám pomohol
• nariekame, horekujeme
• sťažujeme sa na niekoho

V takejto situácii môžeme použiť nasledujúce kroky:

• Prestávka - najmä, ak sa druhá osoba správa agresívne alebo manipulatívne. Prestávka poskytne čas na ujasnenie situácie a uvoľnenie vlastného napätia.
• Ujasnime si potrebu druhej osoby - pýtajme sa otvorene, pokojne, bez irónie, bez podsúvania úmyslov, dávajme pozor, aby sme nevyvolali nedôveru.
• Objasnime druhej strane svoje potreby - povedzme ich jednoducho, pokojne, krátko, priamo a čestne. Vyhýbavý prístup, zahmlievanie a nekonečné vysvetľovanie podporí rozvoj konfliktu. Na druhej strane si treba dať pozor na prílišnú ráznosť a energickosť, môžu byť vnímané ako agresia.
• Zhrňme, sumarizujme konflikt - pri sumarizácii často môžeme nájsť spoločný základ a dokonca sa môže stať, že zistíme, že žiadny reálny konflikt v záujmoch neexistuje.
• Dohoda, kompromis - dohodnime sa, ktoré riešenie by bolo najprijateľnejšie alebo čo najmenej bolestivé pre obidve strany. Je dôležité, aby žiadna strana neprehrala, ale naopak, aby obidve zvíťazili.

Nečisté kroky pri konfliktoch:
Niekedy partner používa v snahe zvíťaziť na náš úkor nečisté triky (od poloprávd a manipulácií až po emočné vydieranie a hrozby).
Môžeme ich znížiť tým, že:

• sa im sami budeme vyhýbať
• si uvedomíme, kedy ich partner použil a podáme mu spätnú väzbu, nie hodnotenie
• sa pokúsime definovať „pravidlá hry“
• si uvedomíme, čo sa mne zdá „nečistým trikom“ alebo „ranou pod pás“, môže byť iné ako u partnera - zistíme, spýtame sa ho, či mu sami niečo také nerobíme
ÿul揠
Dobré riešenie konfliktu je, keď:

• prináša „zisky“ všetkým účastníkom konfliktu
• je realistické, uskutočniteľné
• je prijateľné pre obe strany (nemusí byť ideálne, ale je prijateľné)
• predchádza opakovanému objavovaniu sa konfliktu, to znamená, že je konkrétne, hovorí čo, kto, kedy, ako a nezabudneme ani na to, čo keď nie, má pripravené „opravné“ postupy
• pracuje sa so zachovaním rovnováhy (zúčastnené strany v konflikte sa podieľajú na jeho zvládaní, pre ukončenie konfliktu niečo urobia, je to spoločné riešenie)

To však znamená: nevyjednávať z pozície moci, lebo argumentácia z tejto pozície nemusí viesť k trvalejšej dohode, preto nie je efektívna, i keď vyjednávanie môže byť dosť rýchle, ale ohrozuje vzájomné vzťahy.
Zdvorilosť tiež nie je riešenie. Môže zostať pocit krivdy, zatrpknutosti, problém sa neskôr objaví inde a inak.

Postupné riešenie konfliktov predpokladá:

• oddeliť ľudí od problému (skôr ako sa začneme zaoberať samotnou podstatou problému, je nutné vysporiadať sa s emóciami, ktoré každý konflikt sprevádzajú, mať ich pod kontrolou a zámerne ich ventilovať)
• zamerať sa na záujmy a nie na pozície (predmetom vyjednávania a riešenia konfliktov sú záujmy ľudí, pozícia moci často zahmlieva, o čo v skutočnosti ide)
• vytvoriť alternatívy a varianty postupu a riešenia
• požadovať, aby sa výsledok čo najviac zhodoval so zásadami dobrého (ak už nie optimálneho) riešenia konfliktu


Použitá literatúra:
Kačáni, V., Bucková M.: Ako zvládať konflikty. Bratislava, vydavateľstvo IRIS, 2001
Dobšovič, Ľ.: Naučte sa riešiť konflikty. Modra, vydav. Persona, 2000
Praško, J., Prašková H.: Asertivitou proti stresu. Grada Publishing, 1996
Buck M.: Vystúp z tieňa. O asertívnom správaní. Bratislava, DAAD, 2002


Spracovala: PhDr. Lívia Danová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť