Materiály pre rodičov

Možnosti pomoci deťom pri riešení krízových situácií


Čo je kríza u dieťaťa a čo by mal rodič o nej vedieť (Vágnerová, 2008):
  • je to narušenie psychickej rovnováhy dieťaťa
  • jej typickým znakom je zlyhanie adaptačných mechanizmov u dieťaťa
  • kríza vyjadruje existenciu aktuálne nezvládnuteľného problému
  • môžeme ju chápať aj ako podnet k nutnej zmene u dieťaťa
  • sprevádzaná je negatívnymi citovými zážitkami, narušením pocitu bezpečia a istoty, objavuje sa pri nej aj silná tenzia, úzkosť, zúfalstvo a beznádej u dieťaťa
  • pri kríze sa mení aj uvažovanie a hodnotenie situácie u dieťaťa
  • dieťa má pocit ochromenia, bezmocnosti, bezradnosti a neschopnosti samé zvládnuť krízu
  • dieťa môže byť silno emocionálne ovplyvnené, pri kríze sa stáva viac sugestibilné, jeho uvažovanie môže byť skratové až neprimerané
  • v dôsledku toho sa mení aj správanie dieťaťa, ktoré môže byť buď inhibované a utlmené alebo je afektívne, impulzívne a skratové
  • subjektívny pocit dieťaťa, ktorý má v sebe z nadmerného hromadenia rôznych záťaží zvyšuje u neho náchylnosť ku kríze
  • reakcia na psychickú krízu u dieťaťa a jej spracovanie prebieha v určitých fázach, ktoré sú podobné reakciám dieťaťa na stres
  • krízu u dieťaťa môžeme chápať ako vyhrotenie stresovej situácie, kríza je signálom, že doteraz používané spôsoby reagovania nie sú dostatočne efektívne, a preto treba hľadať nové spôsoby reagovania
  • zvládnutie krízy u dieťaťa spočíva v prehodnotení tejto situácie a v nájdení vhodnejších spôsobov konania
  • z tohto hľadiska môže mať kríza aj pozitívny význam, pretože prispieva k rozvoju dieťaťa, napr. v adolescencii k jeho osamostatneniu a pod.
  • každé riešenie krízy u dieťaťa však nemusí byť pozitívne, ako je napr. užívanie rôznych psychoaktívnych látok a pod., ktoré privedú dieťa k len k ďalším a ďalším problémom

Kríza je aj (Heretik et al., 2007):
  • čas, obdobie, bod zvratu, zmeny, rozhodnutia u dieťaťa
  • je to stav u dieťaťa, kedy aktuálna záťaž prekračuje alebo ohrozuje jeho hranice odolnosti a prestávajú u neho fungovať bežné stratégie zvládania

Podľa Kastovej (2010) každá kríza má svoju vnútornú dynamiku a vývin:
  • buď môže kríza odznieť spontánne, kedy ju dieťa prekoná s pomocou sociálnej opory a ľudí, ktorí sú mu nablízku
  • alebo dieťa zvládne krízu prostredníctvom krízovej intervencie, ktorú poskytuje odborník, zvyčajne psychológ vyškolený v krízovej intervencii
  • alebo prerastie kríza u dieťaťa do psychického ochorenia, napr. do reakcií na závažný stres, do úzkostných a afektívnych porúch a pod. a lieči ju potom detský psychiater
  • treba si uvedomiť, že krízu u detí najčastejšie spúšťajú traumy, resp. rôzne náročné životné udalosti
  • spúšťačom krízy u detí bývajú aj vývinové krízy, ktorými v rámci svojho vývinu v živote prechádzajú
  • pri krízach nielen dospelí, ale aj deti cítia ohrozenie svojej vlastnej identity
  • kríza je najvyšším bodom, je vrcholom, zvratom v našom psychickom dianí
  • krízu prežívajú nielen dospelí, ale aj deti ako neodkladnú a naliehavú situáciu
  • pri krízach dochádza nielen u dospelých, ale aj u detí k zmenám v hodnotovom rebríčku, kde sa obvykle hodnoty nižšie nahrádzajú hodnotami vyššími
  • každý rodič by si mal uvedomiť, že kríza u dieťaťa má svoj čas, že ju nedokážeme u neho predvídať, a ani preskočiť, že musí odznieť v jeho živote a že po nej nasleduje zmena v živote dieťaťa
  • rodič by si mal zároveň uvedomiť aj to, že kríza je šancou na premenu, na vývin, kedy môže dieťa vziať svoj život do vlastných rúk a zmeniť ho, príp. ak je ešte menšie, môže ho zmeniť s pomocou rodiča

Čo by si mali všetci rodičia uvedomiť a ako by mali brať krízu, ktorá sa stane buď im alebo ich deťom v živote - že kríza je ako šanca (Kastová, 2010):
Kríza je ako:
  • príležitosť k väčšiemu osobnému rozvoju u dieťaťa
  • príležitosť k novému prežívaniu identity u dieťaťa
  • príležitosť k novým spôsobom správania u dieťaťa
  • príležitosť k novému spôsobu prežívania u dieťaťa, a aj k novému spôsobu prežívania sveta u dieťaťa
  • príležitosť k novému zmyslovému vnímaniu sveta u dieťaťa
  • príležitosť zmysluplne zaobchádzať so životom u dieťaťa
  • každá kríza v sebe nesie aj možnosť zásadnej premeny u dieťaťa
  • pri každej kríze u dieťaťa je potrebné nadviazať s ňou, a to v procese krízovej intervencie u dieťaťa

Aké druhy kríz poznáme u detí, s ktorými sa vo svojom živote môžu stretnúť:
  • vývinové krízy - prebiehajú dramaticky od puberty až do staroby
  • krízy, ktoré vyplývajú z toho, že im my, dospelí ľudia, kladieme nadmerné požiadavky, ktoré majú splniť, napr. v škole, v domácnosti atď., a to v množstve zadaných úloh
  • krízy u detí môžu nastať aj v dôsledku zmeny školy, bydliska, tiež aj v dôsledku rozvodu v rodine a pod.
  • deti sa v živote stretávajú aj s takými krízami, ktoré vznikajú v dôsledku smrti niekoho blízkeho, tiež v dôsledku vážnej choroby u nich samých alebo u človeka, ktorý je im citovo blízky, tiež s krízami, ktoré sa týkajú zmeny ich vlastného tela a pod.
  • deti sa okrem toho môžu stretnúť s krízou, ktorá bola spôsobená napr. dopravnou nehodou (niekedy aj školského autobusu), s utopením sa spolužiaka na plaveckom výcviku, s ťažkým úrazom rodiča, so samovraždou citovo blízkej osoby, s únosom niekoho blízkeho, s prepadnutím či znásilnením človeka, so šikanovaním v školskom prostredí, ale aj s prírodnou katastrofou a pod.

Čo je krízová intervencia u dieťaťa a čoby mal rodič o nej vedieť (Hartl, Hartlová, 2004):
  • v prvom rade je potrebné uvedomiť si, že ju poskytuje odborník, zvyčajne psychológ a v krátkom čase po krízovej udalosti
  • realizuje sa buď po telefóne (Linka dôvery, Linka detskej istoty a pod.), alebo v priamom kontakte s dieťaťom
  • je zameraná na akútne ťažkosti dieťaťa, ktoré sa nachádza sa v kríze
  • jej cieľom je zistiť, čo spôsobilo krízu, znížiť jej intenzitu a upokojiť dieťa
  • z dlhodobejšieho hľadiska ide pri krízovej intervencii o obnovenie psychického stavu u dieťaťa, ktoré sa nachádza v kríze na takú úroveň, v akej sa nachádzalo pred vznikom krízového stavu

Krízová intervencia je podľa Heretika (Heretik et al., 2007):
  • okamžitá a dostupná forma pomoci
  • znižuje mieru ohrozenia u dieťaťa
  • má určitý postup a prebieha „tu a teraz“
  • má určité časové ohraničenie a využíva sa pri nej vo veľkej miere sociálna pomoc

Ako môže rodič poskytnúť svojmu dieťaťu „laickú“ (prvotnú) krízovú intervenciu:
  • môže ho viesť k vyjadreniu jeho pocitov o tom, čo sa udialo, vyjadrenie jeho úzkosti, hnevu a pod.
  • je vhodné, aby dieťa dalo svoje pocity navonok prijateľne vhodným spôsobom, napr. vybúcha sa do vankúša, vyplače sa do plyšáka, vyskáče hnev, ktorý v sebe má a pod.
  • je dôležité dbať na to, aby dieťa dalo svoje pocity von nielen po psychickej stránke, ale aj po stránke telesnej, pretože nevyjadrené pocity u detí vedú k rôznym psychosomatickým ťažkostiam, napr. k bolesti brucha, hlavy a pod.
  • je potrebné mať pri sebe dostatočné množstvo vreckoviek, pohár vody a pod.
  • je potrebné poskytnúť dieťaťu pri vyplavení jeho emócií bezpečné a pokojné prostredie
  • je potrebné viesť ho k tomu, aby vyjadrilo všetky jeho pocity, nech by boli akékoľvek, že je potrebné tak urobiť
  • je dôležité, aby sme dieťa nehodnotili, neodsudzovali a nekritizovali za pocity, ktoré v sebe má a bojí sa ich navonok prejaviť, skôr ho treba k tomu povzbudzovať a vysvetliť mu, že sú to normálne pocity, ktoré v danej situácii prežíva
  • je potrebné uvedomiť si, že dieťa nám bude vyjadrovať svoje pocity opakovane a postupne, že to možno nepôjde naraz a v jeden deň a je to v poriadku
  • je dôležité vedieť, že až po vyplavení pocitov, kedy je dieťa nimi zahltené v už oveľa menšej miere, je vhodné začať s ním viesť rozhovor o tom, čo sa stalo
  • všetky informácie, ktoré nám dieťa hovorí, treba brať vážne, nie na ľahkú váhu
  • je potrebné tieto informácie vnímať tak, ako nám ich dieťa hovorí a citlivo s nimi zaobchádzať
  • dieťa by sme nemali vôbec zosmiešňovať, ani inak za nič kritizovať
  • niekedy sa môže stať aj to, že dieťa nám zdieľa iné pocity, aké my prežívame, a je to v poriadku
  • treba si uvedomiť, že usporiadanie pocitov v sebe a všetkého v našom vnútri, chce určitý čas a tento čas by sme mali poskytnúť aj samotnému dieťaťu
  • pokiaľ chceme dieťaťu pomôcť, nemali by sme my sami prežívať nadmernú úzkosť, paniku, zúfalstvo a pod., v takomto prípade dieťaťu nepomôžeme, skôr mu veľmi ublížime, vtedy je vhodné požiadať o takúto formu pomoci iného blízkeho človeka, ktorý by sa dieťaťu v tom čase venoval
  • nemali by sme sa obávať toho, že nebudeme vedieť dieťaťu poskytnúť krízovú intervenciu, každý človek vie poskytnúť do istej miery aspoň „laickú“ formu pomoci svojmu dieťaťu, pričom nevadí, že všetkému hneď nerozumie a nevie ako ďalej, treba sa riadiť srdcom a pozorne dieťaťu načúvať
  • v neskorších rozhovoroch s dieťaťom, keď nám už povedalo o všetkom, čo sa stalo, ako to prežíva, čo ho trápi a pod., je vhodné zamerať sa aj na budúcnosť a na stratégie, ktoré by dieťaťu pomohli zvládnuť danú krízovú situáciu, napr. kde by mohlo nájsť zdroj pomoci, čo by malo robiť, keď si na situáciu znovu spomenie, o čo by sa mohlo ďalej snažiť, čo iné by mohlo zamestnávať jeho myseľ, čo by mohlo robiť, keby mu bolo ťažko atď., teda tvorivým spôsobom pomáhame dieťaťu, aby zvládlo danú krízu a žilo v budúcnosti normálny život
  • je dôležité uvedomiť si, že deti niekedy pociťujú krízu aj z toho, keď sú sami a nemajú žiadneho kamaráta, vtedy, keď ich druhí podceňujú a znižujú ich sebadôveru, vtedy, keď nedokážu zvládať svoje emócie, napr. svoju agresiu a pod.
  • tieto isté pravidlá platia aj v tom prípade, keď rodič poskytuje „laickú“ krízovú intervenciu svojmu dieťaťu cez telefón, vtedy je potrebné v prvom rade udržať telefonický kontakt s dieťaťom a získať čas, aby nám neprerušilo hovor, následne na to postupujeme podľa vyššie uvedeného, pričom berieme do úvahy aj závažnosť situácie, v ktorej sa dieťa nachádza

Desatoro krízovej intervencie pre rodiča:
  • Pochváliť dieťa, že chce s nami danú situáciu prebrať.
  • Vypočuť si dieťa, a to bez prerušovania jeho reči.
  • Vyjadrovať aktívne načúvanie dieťaťu, a to nielen slovne, ale aj neverbálne.
  • Používať otázky na doplnenie, a tým vyjadrovať záujem o pochopenie situácie u dieťaťa.
  • Parafrázovať závažné skutočnosti, a tým si ich u dieťaťa postupne ujasňovať.
  • Spoločne na základe doplňujúcich otázok viesť dieťa k náhľadu na nové možnosti riešenia jeho situácie.
  • Stanoviť si ciele a možnosti, vďaka ktorým môže k cieľu (vyriešeniu) u dieťaťa dôjsť.
  • Tieto ciele a možnosti potvrdiť vzájomnou dohodou s dieťaťom.
  • Dohovoriť si čas ďalšieho rozhovoru s dieťaťom.
  • Povzbudiť dieťa, pochváliť ho a motivovať v priebehu poskytovania krízovej intervencie.

Zhrnutie toho, čo je najdôležitejšie pre človeka, ktorý sa ocitne v kríze:
  • poskytnúť mu pomoc a podporu
  • umožniť mu kontakt s ľuďmi, ktorí sú mu najbližší
  • poskytnúť mu informácie potrebné k tomu, aby sa zorientoval v danom probléme a aby porozumel tomu, čo sa stalo
  • umožniť mu to, aby mal pocit kontroly nad danou situáciou a aby si veril, že krízu zvládne



Použitá literatúra:
Heretik A. et al. (2007). Klinická psychológia. Nové Zámky, Psychoprof.
Kastová V. (2010). Krize a tvořivý přístup k ní. Praha: Portál.
Vágnerová M. (2008). Psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál.


Spracovala: Mgr. Romana Paulovičová, CPPPaP Levice

Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
Späť