Materiály pre rodičov
Rozvíjanie emocionálnej inteligencie u detí v predškolskom veku
Milí rodičia, prvé roky v živote detí sú pre rozvoj a formovanie citového sveta najdôležitejšie. Emócie sú veľmi dôležitou súčasťou každodenného života a pôsobia na vás a vaše deti, aj keď si ich prítomnosť neuvedomujete. Emócie podnecujú k správaniu, konaniu a sú hybnou silou, preto je nevyhnutné, aby sa deti naučili regulovať svoje emócie.
Emocionálna inteligencia je skupina duševných schopností, ktorá nám umožňuje:
1. poznať vlastné emócie - sebauvedomenie - zahŕňa vnímať, uvedomovať si seba samého, porozumieť vnútorným stavom a pod. Schopnosť dieťaťa vyjadriť emócie slovami je nevyhnutná súčasť uspokojenia jeho základných potrieb. Aj, keď je dieťa schopné hovoriť o svojich emóciách a to či bude naozaj túto schopnosť využívať, záleží na situácii, na prostredí, v ktorom je vychovávané, na vzťahoch s dospelými a s rovesníkmi. V rodine, kde sa emócie vyjadrujú a otvorene sa o nich hovorí, si dieťa vytvára slovník, pomocou ktorého môže o svojich citoch uvažovať a rozprávať. A naopak v rodine, kde sa city potláčajú a emocionálnej komunikácii sa vyhýbajú je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude „emocionálne nemé“.
2. zvládať emócie - znamená schopnosť primerane konať a reagovať. Schopnosť detí ovládať svoje emócie narastá po treťom roku života. V tomto veku už väčšinou deti vedia lepšie slovami vyjadriť svoju nespokojnosť alebo radosť. Deti by sa mali naučiť nakladať so svojimi citmi tak, aby zodpovedali danej situácii.
3. schopnosť sám seba motivovať - už od raného veku majú deti v sebe túžbu po poznaní a objavovaní. Deti majú väčšiu sebadôveru, ak im poskytujete príležitosti k aktívnemu zvládaniu rôznych situácii, napríklad keď sa podieľajú na rozhodovaní alebo samostatne hľadajú odpovede na otázky. Vedomie, že dieťa je pánom situácie a môže sa samostatne rozhodovať, je dôležitým motivačným znakom a jednou z rozhodujúcich vlastností výkonového človeka. Deti, ktoré sa dokážu samé motivovať, očakávajú, že budú úspešné a nerobí im problém stanoviť si vlastné ciele. Nemotivované deti očakávajú len obmedzený úspech a svoje ciele si stanovujú skôr na spodnú hranicu úspešnosti, ktorú človek môže dosiahnuť bez toho, že by sa musel vysporiadavať s neprimeranými problémami.
4. vnímať emócie druhých ľudí - empatia je základnou „ľudskou kvalitou“ a znamená schopnosť vcítiť sa do prežívania inej osoby a tiež pochopiť situáciu druhých, predstaviť si seba na mieste druhého človeka. Empatia sa vyvíja celkom prirodzene, ale je dôležité ju u detí pestovať inak sa vytratí. Pramení zo sebauvedomenia – čím je dieťa otvorenejšie k vlastným emóciám, tým lepšie dokáže rozoznávať a chápať pocity ostatných. Deti majú prirodzenú túžbu pomáhať a myslieť na druhých. Najlepšími učiteľmi tejto zručnosti, ste práve vy - rodičia.
5. umenie medziľudských vzťahov - malé deti sa musia naučiť rozpoznať svoje emócie a emócie druhých detí, regulovať svoje emócie tak, aby sa úspešne dohodli v medziľudských vzťahoch, formovali vzťahy a udržiavali zvedavosť a nadšenie adekvátne k veku. Majú potom uspokojivejšie a úspešnejšie vzťahy s ostatnými rovesníkmi.
Uvedené zložky emocionálnej inteligencie nemožno chápať izolovane, pretože spolu bezprostredne súvisia, nadväzujú na seba, jedna vychádza z druhej. Napríklad sebauvedomenie je akousi vstupnou bránou k sebaovládaniu a empatii, sebaregulácia a sebauvedomenie sú zase zdrojom motivácie. Z toho vyplýva, že aj aktivity a hry, ktoré možno využiť pri rozvoji emocionality detí, nemožno striktne oddeľovať, pretože sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.
Ako a kedy začať rozvíjať EQ u detí
Emocionálne cítenie dieťaťa môžu rodičia sledovať už počas prvého roku života dieťaťa. V prvých mesiacoch sa prejavuje smiech, radosť, zlosť, prekvapenie, smútok, hanblivosť, plachosť a pod.
V období medzi 3. - 6. rokom sa kvalita citového života dieťaťa mení. Už medzi 2. - 3. rokom dieťa získava skúsenosti s komplexom pocitu viny, hanby, hrdosti ale so schopnosťou byť voči druhým empatické. Po 3. rokom života si dieťa vytvára čoraz zložitejšie vzťahy, zaujíma citový postoj k veciam, ľuďom a javom. Správanie dieťaťa stále do značnej miery určujú city, ktoré sú bezprostredné, intenzívne, ale stále. Dieťa medzi 3. - 7. rokom začína dávať najavo svoju nezávislosť, napodobňuje svojich priateľov. Okolo 6. roku sa dieťa stáva vyrovnanejšie, zmenšuje sa jeho dráždivosť a city sú stálejšie. Ustupuje impulzívnosť a zlepšuje s sebaovládanie, citová oblasť sa dostáva viac pod kontrolu mozgu, tzn. citová a rozumová stránka sa vyrovnáva.
Ak by sme to všetko zhrnuli, dieťa v predškolskom veku sa vie tešiť, hnevať, smútiť, báť sa, mať rado, nenávidieť, hanbiť sa, žiarliť. Formujú sa intelektuálne, estetické, morálne a sociálne city. Zároveň sa deti učia hodnotiť svoje skutky, pričom stále pomáhajú rodičia každodennou skúsenosťou cez pochvaly alebo pokarhania.
Vplyv rodiny na vývin emocionálnej inteligencie
Rodinný život predstavuje prvú školu emócií. Rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má priamy vplyv na emocionálny vývin dieťaťa a môže značným spôsobom ovplyvniť jeho ďalší rozvoj. V tomto prostredí sa deti učia, čo majú cítiť sami k sebe a čo k ostatným, čo si majú o daných pocitoch myslieť a ako na ne reagovať, ako majú prejavovať svoj strach alebo nádej a mnoho iného. Takéto citové vzdelávanie nezahŕňa len to, ak sa rodičia správajú k svojim deťom, alebo čo im hovoria, ale predovšetkým deti si všímajú ako sa rodičia správajú k vlastným a partnerovým citom. Deti sú v prejavovaní citov oveľa spontánnejšie ako dospelí, ktorých úlohou je nezakríknuť túto ich prirodzenosť, stačí, ak ju správne usmernia.
Spoločné riešenie problémov by malo byť úplne prirodzeným spôsobom zvládania aj náročnejších situácií týkajúcich sa rodiny. Snaha uchrániť deti pred každou prekážkou ich iba ochudobní o skúsenosti dôležité na ľahšie zvládanie náročných situácií, ktorým sa v dospelosti nevyhnú. Mladšie deti sa učia riešiť problémy na základe skúseností. Je vhodné ich podporovať, aby sami riešili svoje problémy namiesto toho, aby ich rodičia riešili za nich.
Otvorená komunikácia je veľmi dôležitá a je prvým krokom k prosociálnemu správaniu. Otvorenosť a prijatie zo strany dospelých smerom k dieťaťu je dôležitým krokom na získanie jeho dôvery a zároveň predpokladom, že dieťa sa bude správať rovnakým spôsobom. Je dôležité, aby rodičia prejavovali city voči sebe navzájom a k dieťaťu, pre dieťa sa to stáva prirodzeným spôsobom prejavu.
Odporúčania pre rozvoj emocionálnej inteligencie:
Päť účinných výchovných nástrojov, ktoré Vám môžu pomôcť vychovať z Vášho dieťaťa emocionálne zrelého človeka:
1. pozitívne zameranie - ak chcete, aby vaše dieťa napredovalo, je dôležité zdôrazňovať jeho silné stránky a nepoukazovať na nedostatky. Z dieťaťa sa tak stáva optimista, ktorý sa snaží nájsť riešenie problému a nie problém samotný, nadobúda sebaúctu, neobviňuje sa, je veselé - šťastné.
2. signály - deti dostávajú dva druhy signálov, podceňujúce a zraňujúce alebo také, ktoré v nich rozvíjajú dobro, schopnosti a možnosti. Váš verbálny prejav, mimika či gestikulácia, sú jednoduchým signálom, ktorý pre dieťa znamená najvyššiu pravdu, a podľa ktorej sa formuje aj sebavedomie dieťaťa.
3. učenie - nepoužívajte príkazy, zákazy, upozorňovanie na nedostatky, ale snažte sa deťom pomôcť, aby sami prežili a pochopili podstatu veci, aby sa sami dokázali rozhodnúť. Jediný spôsob takejto výchovy spočíva v kladení v otázok, ktoré sú pozitívne zamerané a ktoré sa sústreďujú na to, čo si dieťa naozaj myslí a čo cíti. Obyčajne začínajú slovom „ako“ alebo „čo“. U dieťaťa sa rozvíja tvorivosť, analytické a kritické myslenie, riešenie problémov, rozhodovanie, samostatné myslenie a akceptovanie pocitov druhých.
4. počúvanie - všetko, čo vám chcú deti povedať, je pre ne dôležité a ak si nájdete čas ich vypočuť, deti nadobudnú pocit sebadôvery, bezpečia a istoty.
5. vzor - vaše deti prijímajú správanie, jazyk a postoje podľa vás. Na vyjadrenie vašich citov deti nepotrebujú slová, často to zistia podľa vášho správania, ktoré pre nich predstavuje vzor budúceho života.
Okrem uvedených účinných výchovných nástrojov je dôležité pestovať kladný vzťah a kladnú disciplínu:
- kladný vzťah - starať sa o dieťa a vyhovieť každému jeho vrtochu, sú dve odlišné veci. Kladný prístup znamená poskytovať deťom emocionálnu starostlivosť a podporu, ktoré dokážu prijať. Ide o viac ako pochvalu, pomaznanie a pusu na dobrú noc, zahrňuje aktívnu účasť v emocionálnom živote Vášho dieťaťa. Záujem o dieťa a otvorený vzťah k nemu má dlhodobý účinok na zlepšenie spôsobu, ako dieťa vníma samé seba, jeho schopnosť zvládať situácie a možno i jeho zdravie. Budovanie pozitívneho vzťahu s dieťaťom je dôležité pre jeho budúcnosť.
- kladná disciplína - premyslené, predvídateľné a veku dieťaťa zodpovedajúce metódy, ako reagovať na jeho nevhodné správanie. Nemožno vychovávať dieťa k emocionálnej inteligencii bez toho, aby sa zároveň nevyužívali dôsledné a účinné metódy, ako ho naučiť disciplíne, a to:
2. Varujte svoje dieťa a upozornite ho, keď sa začína správať nevhodne - vedie to k sebakontrole dieťaťa.
3. Formujte jeho pozitívne správanie tým, že budete upevňovať jeho dobré skutky pochvalou alebo láskavosťou a zároveň budete ignorovať prejavy, ktoré majú iba upútať vašu pozornosť.
4. Hovorte so svojím dieťaťom o tom, čo od neho očakávate, o životných hodnotách a pravidlách správania a o tom, prečo sú tieto hodnoty a pravidlá dôležité.
5. Predchádzajte problémom skôr, ako sa objavia. Podľa behaviorálnej psychológie sa väčšina problémov objavuje ako dôsledok istého podnetu alebo narážky. Chápanie a eliminácia týchto podnetov vám umožní vyhnúť sa situáciám, ktoré spúšťajú nevhodné správanie.
6. Keď je porušené jasne stanovené pravidlo alebo sú prekročené hranice úmyselne alebo omylom, mal by okamžite nasledovať vhodný trest. Buďte dôslední a urobte presne to, čo ste povedali, že urobíte.
7. Keď musíte trestať, zabezpečte, aby trest bol primeraný porušeniu pravidla alebo nevhodnému správaniu (trest má zodpovedať prečinu).
8. Využite celú širokú paletu disciplinárnych metód. Odporúčané sú: napomenutie, metóda prirodzených dôsledkov (necháte dieťa, aby zakúsilo logické dôsledky svojho nevhodného správania a aby si tak uvedomilo, prečo je dôležité dodržiavať pravidlá), odchod do ústrania (napr. pošlete dieťa na krátky čas do kúta), odobratie nejakého práva (trest, keď im niečo zakážete, napr. zákaz videohier; nemali by to byť zákazy, ktoré bránia rozvoju dieťaťa); opakovanie správneho správania (ak dieťa urobí niečo nevhodné, musí najmenej desaťkrát alebo až počas dvadsiatich minút opakovať danú situáciu správnym spôsobom); bodovací systém (deti pri jasne definovanom pozitívnom správaní získavajú body, ktoré si potom môžu deti „vymeniť“ za okamžitú alebo neskôr odovzdanú odmenu. Nevhodné správanie má za následok odpočítanie bodov).
Dvadsatoro odkazov rodičom od ich detí:
1. Nerozmaznávajte ma.
2. Nebojte sa byť prísni a pevní.
3. Nedovoľte, aby som si vytvoril zlé návyky.
4. Nerobte zo mňa menšieho, ako som.
5. Nekárajte ma, nenadávajte a nedohovárajte mi na verejnosti.
6. Nevnucujte mi, že moje chyby sú ťažké hriechy.
7. Nenechajte sa príliš vyviesť z miery, keď poviem, že vás nemám rád/rada.
8. Nechráňte ma pred všetkými následkami môjho konania.
9. Nevenujte prehnanú pozornosť mojim drobným poraneniam a boliestkam.
10. Nesekírujte ma.
11. Nerobte unáhlené sľuby.
12. Nezabúdajte na to, že sa nedokážem vždycky vyjadriť tak, ako by som chcel/a.
13. Nepokúšajte nadmerne moju poctivosť.
14. Nebuďte nedôslední.
15. Nehovorte mi, že ma nemáte radi, aj keď niekedy robím príšerné veci.
16. Nehovorte, že moje obavy a strach sú hlúposti.
17. Nesnažte sa mi nahovoriť, že ste dokonalí a bezchybní.
18. Nikdy si nemyslite, že je pod vašu dôstojnosť ospravedlniť sa mi.
19. Nezabúdajte na to, ako rýchlo dospievam.
20. Nezabudnite na to, že nemôžem dobre vyrásť bez veľa lásky a láskavého porozumenia, ale to vám nemusím hovoriť, však nie?
Použité zdroje:
GOLEMAN, D. (1997). Emoční inteligence. Praha: Columbus. ISBN 80-85928-48-5
MIGATOVÁ, R. (2009). Program rozvoja emocionálnej inteligencie detí predškolského veku.
PRUŽINSKÁ, Ľ. (2006). Emocionálny svet detí predškolského veku. Prešov: ROKUS, ISBN 80-89055-65-6.
SEMANOVÁ, E. - MIŇOVÁ, M. (2008). Rozvíjanie emocionality dieťaťa predškolského veku. Kto som ja? Kto si Ty? Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89055-85-2.
SHAPIRO, E. L. (2004). Emoční inteligence dítetě a její rozvoj. Praha: portál. ISBN 80-7178-964-X
STUCHLÍKOVÁ, I. A KOL: (2005). Zvládaní emočních problémů školáků. Praha: Portál. ISBN 80-7178-534-2.
VARHOĽÁKOVÁ, R. (2014). Činitele ovplyvňujúce úroveň emocionálnej inteligencie detí v predškolskom veku. MPC
Spracovala: Mgr. Anna Jančová, sociálny pedagóg, CPPPaP Levice
Uvedený dokument si môžete stiahnuť a vytlačiť tu.
