Materiály pre rodičov

Ako podporovať rozvoj osobnosti predškoláka

• pre deti má ich meno veľký význam
• vaše dieťa by malo poznať celé svoje meno aj adresu, aby sa vymedzilo voči ostatným a aby mohlo vnímať seba samého ako jedinečného; zároveň mu to dodáva aj pocit istoty
• ak dieťa vie povedať svoje meno a adresu, môže sa vybrať do sveta
• s dieťaťom si môžete doma napr. vyrobiť vizitky, čím mu dáte najavo, že je pre vás jedinečné a dieťa si ich potom môže vziať so sebou napr. keď pôjde na návštevu svojmu kamarátovi a pod.

• malé deti hovoria o sebe v tretej osobe; slovo „ja“ ešte nepoužívajú, lebo ho zatiaľ ešte nedokážu k sebe samému priradiť; toto by sa už malo zmeniť v predškolskom veku
• dieťa sa učí významu slovu „ja“ v komunikácii s nami, napr.: „Niečo ti prečítam.“ alebo „Odveziem ťa do škôlky“ a pod.

• v živote vášho dieťaťa nepôjde vždy všetko hladko; dieťa zažije aj pády, po ktorých by malo vedieť vstať a znovu pokračovať v ceste
• to sa mu podarí vtedy, keď bude mať dostatok sebadôvery, t. z., pokiaľ bude vedieť, čo dokáže a že môže toho dokázať ešte viac
• zakaždým, keď sa dieťaťu venujete, cíti, že je pre vás dôležité; táto viera sa v dieťati neustále rozvíja
• je potrebné, aby ste svojmu dieťaťu neprestávali ukazovať, ako je táto činnosť dôležitá a nezabúdajte pri tom na to, čo všetko dokáže dieťa urobiť naozaj dobre
• len tak získa vaše dieťa základy k tomu, aby mohlo postupne nadviazať a rozvíjať priateľstvá a aby sa dokázalo vyrovnať so svojimi vlastnými chybami a aj s rôznymi sklamaniami vo svojom živote
• sebadôveru u dieťaťa posilňujete aj tým, že ho samého necháte niečo urobiť
• chváľte svoje dieťa vždy, keď je to možné a zmysluplné – iba vtedy, pokiaľ niečo dobre urobí alebo pokiaľ dokáže niečo, čo na vás skutočne zapôsobí
• vnímajte aj chyby a nezdary u svojho dieťaťa a pripomeňte mu situácie, kedy sa dokázalo zo svojich chýb poučiť
• dieťaťu môžete založiť aj „knihu úspechov“, zapisujte do nej aj také situácie, kedy sa vášmu dieťaťu podarilo prekonať strach, či vyvarovať sa určitej chyby; ku knihe sa môže dieťa vrátiť vždy, keď sa bude cítiť nespokojné samé so sebou

• už po nástupe do škôlky si vaše dieťa zvyká na to, že sa bude musieť vás ako rodičov na určité obdobie vzdať
• je nevyhnutné, aby sa vaše dieťa naučilo vzdať sa vašej prítomnosti v cudzom prostredí
• dieťa sa vo svojom živote bude stále ocitať v situáciách, kedy bude odkázané samé na seba a kedy nesmie prepadnúť panike
• musí preto vedieť, na koho sa môže obrátiť a čo môže robiť
• vhodný je postupný tréning uvedeného s vaším dieťaťom, pričom je potrebné dieťaťu všetko vysvetliť a na situáciu ho dobre pripraviť

• dôležité je, aby sa deti naučili brať svoje strachy na vedomie, aby ich vedeli pomenovať a aby s nimi vedeli aj zaobchádzať
• strachy u detí sú rôzne; avšak, pokiaľ má byť dieťa odvážne a nemá sa nechať strachom ovládať, potrebuje, aby ste ho od malička učili, že môže mať obavy a že spoločne s ním budete hľadať cesty, ako si má so strachom poradiť
• nie je dobré bagatelizovať strach dieťaťa
• pokiaľ sa vám zverí, že má obavy, mali by ste sa zaujímať o to, z čoho má tieto obavy a odkiaľ môžu pochádzať; dajte pritom dieťaťu najavo, že sa na neho nebudete hnevať
• skúmajte pri tom aj svoje vlastné správanie, či poskytujete dieťaťu dostatok istoty, či sa na vás môže obrátiť s každou starosťou a s každým trápením, či pri ňom stojíte aj vtedy, keď práve nedokázalo to, čo si predsavzalo alebo to, čo ste po ňom ako rodičia žiadali
• pokúste sa spoločne zistiť, ako by bolo možné, aby jeho obavy zmizli; postupne ho učte a spoločne skúšajte nacvičovať tie situácie, ktoré u neho vyvolávajú obavy; zároveň ho pochváľte za to, že sa postavilo zoči voči svojmu strachu a že nad ním zvíťazilo
• priznajte si pred dieťaťom aj svoje vlastné obavy; povedzte mu, odkiaľ vaše obavy pochádzajú, a zároveň mu ukážte aj stratégie, ktoré vám umožnili vysporiadať sa so svojimi obavami; kľudne sa môžete pred dieťaťom pochváliť, pokiaľ ste zvládli situáciu, ktorá vám naháňala strach

• „Nudím sa.“ – túto vetu malé deti ešte nepoznajú, avšak, čím bude vaše dieťa staršie, tým častejšie budete od neho túto vetu počuť
• v tomto veku by si už dieťa samé malo začať nachádzať aktivity, ktorým by sa mohlo venovať, čím si zároveň posilní aj svoje sebavedomie a schopnosť hľadať vlastné riešenia a podnety a nespoliehať sa iba na ostatných
• k tomu, aby sa vaše dieťa naučilo zamestnať samé, musíte i vy sami myslieť na seba
• napr. ak už vaše dieťa nechodí poobede spať, zaveďte doma „poobedný pokoj“, t. z., že vysvetlíte svojmu dieťaťu to, že si chcete oddýchnuť alebo spraviť si niečo pre seba; nastavte budík a dajte dieťaťu najavo, že sa môže až do zazvonenia zamestnať samé, ale bez toho, aby zapínalo TV, PC a pod.; takýto čas môže trvať pre dieťa cca. od 15 do 30 minút

• narodeniny sú dôležitým dňom; v centre pozornosti je vtedy len jeden človek
• v tento deň vaše dieťa každý rok prežíva svoju jedinečnosť
• čím viac členov rodiny a aj priateľov sa na tomto výnimočnom dni podieľa, tým viac istoty a sebapotvrdenia vaše dieťa zažíva
• pocit jeho vlastnej hodnoty sa umocňuje, a to mu dáva silu a odvahu do života
• skúste mať napr. v tento deň na svoje dieťa viac času
• môžete aj splniť svojmu dieťaťu jedno zvláštne, možno už dlhodobo odkladané prianie a pod.
• dbajte na to, aby sa všetci ľudia, ktorí sú pre vaše dieťa dôležití, vášmu dieťaťu aspoň na chvíľu ohlásili a zagratulovali mu, príp. mu môžu kúpiť aj malý darček
• vaše dieťa by malo mať pocit, že: „som taký dôležitý, že na mňa dnes všetci myslia“

• odmietnutie je dôležitým predpokladom prevencie aj pred sexuálnym zneužitím a patologickým správaním
• dieťa, ktoré sa naučilo povedať „nie“, sa môže v mnohých situáciách ubrániť; naučilo sa totiž rýchlo pomenovať svoje prianie
• k tomu, aby sa vaše dieťa naučilo presvedčivo odmietať, potrebuje vidieť váš vzor
• pokiaľ budete hovoriť „nie“, vysvetlite vášmu dieťaťu prečo; následne trvajte na tom, aby bolo vaše „nie“ aj dodržané
• akonáhle vysloví vaše dieťa nesúhlas, musíte niekedy vaše priania odložiť
• vždy, keď to bude možné, musíte brať argumenty vášho dieťaťa vážne
• poproste aj vašich príbuzných a priateľov, aby „nie“ u vášho dieťaťa čo najviac akceptovali
• samozrejme, že nemôžete odmietnutiu dieťaťa vyhovieť vždy; môžete sa ho však vypytovať na to, prečo sa dieťa správa odmietavo; tak sa dozviete mnoho o jeho myšlienkach a pocitoch, a mnoho sa o sebe dozvie aj vaše dieťa

• každý človek má potrebu niečoho nového, neznámeho a tajomného a práve preto, že je pre vaše dieťa svet ešte nový a neznámy, vôbec nemôže za to, že sa stále vypytuje a všetko chce pochopiť
• deti chcú stále vedieť, čo sa bude následne diať, aby tým zostali na pevnej pôde; dôležité je pri tom to, aby okolie zvedavosť u dieťaťa dovoľovalo a podporovalo
• zvedavosť predstavuje veľmi dôležitý základ pre učenie, pričom platí, že čím je dieťa zvedavejšie, tým sa aj viac toho dozvie a čím ďalej dieťa viac vie, tým lepšie si ako žiak dokáže vštepiť do pamäti všetko, čo ho v škole učia
• dieťa prejavuje svoj záujem o niečo tým, že nám kladie otázky; čím nám zároveň ukazuje, že sa o nové skutočne zaujíma
• čím rozmanitejšie sú veci, ktoré vaše dieťa vidí a zažíva, tým silnejšie sa u neho prebúdza zvedavosť, a tým skôr sa v ňom môže rozvinúť aj záujem o určitú vec
• pokúste sa teda spájať svoje osobné záujmy s posilňovaním záľub u svojho dieťaťa, napr. choďte spolu na futbalový štadión, či do múzea a pod.
• doma môžete radosť, ktorú má vaše dieťa z objavovania, podporiť najlepšie tak, že ho vtiahnete do svojich činností, najmä do tých, ktoré vykonávate každý deň
• otázky vášho dieťaťa vás donútia k tomu, aby ste sa na mnohé veci vôkol seba pozreli z iného uhla
• tešte sa z toho, čo všetko vaše dieťa objavuje, pokiaľ to má dovolené
• nechajte sa jeho zvedavosťou, nadšením a radosťou z objavovania nakaziť

• deti sa občas môžu prestať cítiť ako silné a odvážne a chýba im telesná blízkosť a objatie; vtedy im môžeme povedať: „Tu je tvoje miesto, tu je tvoja istota, sem môžeš prísť.“
• dieťa, ktoré od malička stále znovu a znovu získavalo túto skúsenosť, môže v šiestich rokoch s dôverou vyraziť do sveta dospelých
• využívajte teda doma chvíle maznania sa so svojím dieťaťom a vychutnávajte si ich
• raz príde čas, kedy už vaše dieťa nebude doma tak často a s náročnými situáciami si bude musieť poradiť samé
• z tohto dôvodu je dôležité, aby malo dieťa včas náhradníka na maznanie sa, a to plyšové zvieratko; to mu nechajte tak dlho, ako dlho ho bude chcieť pri sebe mať

• život a hra majú spoločné jedno, a to, že v oboch existujú pravidlá
• pravidlá života zažíva vaše dieťa v komunikácii s vami, s ostatnými deťmi a s ďalšími ľuďmi v svojom okolí
• pravidlá nám hovoria o tom, ako by sme sa mali v určitých situáciách správať; pomáhajú nám orientovať sa v každodennom živote; pričom deti sa musia týmto pravidlám najskôr naučiť
• deti musia zistiť, že existujú pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať, aj keď sú napr. nepríjemné
• vy rodičia musíte rozhodnúť o tom, ktoré pravidlá sú pre vás tak dôležité, že ich chcete naučiť dodržiavať aj u svojho dieťaťa, pričom, aby sa dieťa s nimi dobre zžilo, musia byť najmä zmysluplné, zrozumiteľné a zrealizovateľné
• ak svojmu dieťaťu vysvetľujete nejaké pravidlo, pridajte k svojmu vysvetleniu najlepšie hneď aj informáciu o tom, či a v ktorých prípadoch existujú výnimky z tohto pravidla; dieťa by malo vedieť aj to, s akými dôsledkami musí počítať, pokiaľ dané pravidlo nedodrží
• objasnite dieťaťu aj to, že zákony neplatia len v rámci štátu, ale aj v rámci rodiny
• ak má vaše dieťa sklon pravidlá zabúdať, urobte si plagát s názvom „Naše rodinné pravidlá“, na ktorý vypíšete pravidlá, ktoré platia u vás v rodine; pri každé pravidlo nakreslite kruh a požiadajte dieťa o to, aby do každého kruhu nakreslilo obrázok, ktorý vystihuje dané pravidlo
• plagát môžete vytvárať aj viac dní; môžete ho podľa potreby aj rozširovať, pokiaľ sa rozhodnete zaviesť v rodine nové pravidlo; dobré je umiestniť plagát na viditeľné miesto, aby ho všetci členovia rodiny videli

• deti ešte nevedie rozlišovať medzi tým, čo by radi mali a čo naliehavo potrebujú; v dnešnej dobe nám to sťažuje aj reklama, ktorá sa snaží zmazať rozdiel medzi potrebou a prianím; o to dôležitejšie je, aby ste vaše dieťa naučili rozlišovať medzi skutočnými a nepravými potrebami, napr. na toaletu musí ísť dieťa hneď, ale čokoládu si môže dať aj neskôr a pod.
• rozpoznávať a zaraďovať svoje potreby sa dieťa učí tak isto, ako aj mnoho iných vecí; mimochodom, z tohto dôvodu dávajte pozor na to, ako budete na vyjadrenia typu „chcem“ alebo „potrebujem“, s ktorými sa na vás vaše dieťa obráti, reagovať
• pýtajte sa dieťaťa, či to, či tamto skutočne „potrebuje“ a pri prianí sa ho spýtajte aj na to, či je ním požadovaná vec rovnako naliehavo potrebná, ako je napr. spánok, jedlo a pod.
• pýtajte sa ho aj nasledovné: „Čo by sa stalo vtedy, keď by si to nedostal?“ alebo „K čomu to potrebuješ?“ a pod.
• veďte s dieťaťom rozhovor o skutočných a nepravých potrebách; dieťa časom samé od seba príde na to, že to, čo od vás požaduje, nie je niekedy životne dôležité
• ak je prianie dieťaťa až tak dôležité, že mu ho nakoniec splníte, musíte ho predtým zvážiť ešte prostredníctvom rozhovoru s dieťaťom
• treba si uvedomiť, že ani životné potreby nemusia byť splnené hneď, napr. ak sa vaše dieťa počas nakupovania unaví, nemôže si odpočinúť hneď, ale musí počkať dovtedy, kým sa vrátite domov, aby si tam mohlo potom odpočinúť a pod.; niekedy je podobnú úlohu náročné splniť aj nám dospelým, avšak, buďme aj napriek tomu pre svoje deti príkladom; záleží tu opäť na tom, aký vzor poskytujeme svojmu dieťaťu, t. z., či reagujeme podľa našich aktuálnych nálad a chutí alebo uváženejšie a premyslenejšie

• na rozdiel od potrieb, ktoré sú u všetkých ľudí väčšinou rovnaké, závisia priania od našich individuálnych záujmov; platí tu pravidlo, že človek si môže priať čokoľvek
• treba si uvedomiť, že nie všetky priania môžeme deťom splniť; z toho dôvodu, aby sme svoje deti od podobných sklamaní ušetrili, mali by sa od nás včas dozvedieť, že existujú priania, ktoré sú plniteľné a priania, ktoré sú nesplniteľné
• príležitosťou k rozhovoru o prianiach je aj list so zoznamom prianí pod stromček, kde môže vaše dieťa napísať svoje meno a nakresliť svoje priania; dieťaťa sa môžete pýtať na to, prečo si zvolilo práve takého priania, čím dieťa naučíte pýtať sa samé seba na to, po čom túži a aj vysvetliť vám, prečo po tom túži

• dieťa by sa malo naučiť zaobchádzať s porážkami a aj so sklamaniami, ako sa tomu napr. učí v známej hre „Človeče, nehnevaj sa!“
• nácvikom tohto sú hry s pevnými pravidlami; pri hre je dieťa konfrontované s kladmi aj zápormi života a musí vyvinúť svoju vlastnú stratégiu potrebnú k tomu, ako bude spracovávať svoje vlastné sklamania; ide tu najmä o to, aby dieťa nachádzalo príčiny svojho neúspechu a aby lepšie využívalo šance v budúcnosti
• ak sa vaše dieťa pri hrách, pri ktorých záleží na šťastí či vyhrá alebo prehrá, ešte stále veľmi rozčuľuje alebo je sklamané, ponúknite mu také hry, pri ktorých môže využiť svoje schopnosti a pri ktorých si môže spojiť víťazstvo či porážku so svojím vlastným konaním; až potom, pokiaľ vaše dieťa prejavilo pri hre viac pokoja, sa môžete vrátiť späť k hrám, ktoré sú „založené na šťastí“
• úmyselne vyhrať by ste mali nechať dieťa len zriedka, inak sa „naučí“ nespoliehať sa na svoje vlastné schopnosti
• aj v tomto prípade fungujete pre dieťa ako vzor, napr. či a ako zvládate prehru, či to skúsite znova hrať a pod.

• deti by si mali pripadať ako samostatné osobnosti a rozvíjať svoju vlastnú mienku; k tomu však potrebujú komunikovať s druhými
• vážne mienené rozhovory vyžadujú od vášho dieťaťa nasledovné: dieťa sa musí naučiť byť pokojné a načúvať, rozumieť tomu, o čom druhí ľudia rozprávajú a čo myslia, pričom musia brať do úvahy aj nevyjadrené posolstvo rozhovoru, čiže vašu neverbalitu
• pokiaľ sa vaše dieťa bude cítiť v rozhovore isté, bude na to potrebných veľa precvičovaní a vedení takéhoto rozhovoru; z toho dôvodu vťahujte vaše dieťa do rozhovorov čím skôr, akonáhle v nich môže dačím prispieť
• pre vaše dieťa bude zážitok aj to, keď mu začnete rozprávať o spomienkach zo svojho detstva; isto k tomu bude mať veľa otázok ako aj vlastných zážitkov
• veľkú radosť deťom urobíte aj vtedy, keď sa s nimi občas budete rozprávať aj v inej atmosfére, napr. pri sviečkach a pod.
• pravidlá rozhovoru sa deti učia cez vás
• všeobecne platné pravidlá, ktoré fungujú v rodine, môžete napísať na veľký papier a môžu byť v nasledovnom znení:
       - Necháme druhého dorozprávať.
       - Ten, kto rozpráva, by mal pustiť k slovu aj ostatných.
       - Pri rozhovore zostávame pri téme.
       - Svoju mienku aj zdôvodníme.
       - Vážime si názor ostatných.
       - Keď spolu hovoríme, pozeráme sa na seba.
       - Správame sa k sebe zdvorilo, férovo a priateľsky.
       - Rozprávame spolu normálnou hlasitosťou.

• ak je dieťa malé, vyjadruje svoju radosť a smútok spontánne, napr. skákaním a pod.
• čím je dieťa staršie, tým viac sa takýchto prejavov v správaní zdržiava a má určité zábrany podobne ako dospelí
• pocity ale v deťoch zostávajú a musia ísť von, aby sa nehromadili a aby raz nevybuchli
• práve preto, že nie všade je samozrejmé ukazovať svoje pocity, by sa vaše dieťa malo naučiť vyjadrovať ich a pomenovávať; k tomuto mu môžu pomôcť napr. „pocitové hodiny“; z papiera, pričom si spolu s dieťaťom vytvoríte obyčajné hodiny a kruh vyrobených hodín rozdelíte na šesť rovnakých častí a na okraj jednotlivých častí napíšete vety:
       - Som šťastný.
       - Som smutný.
       - Som nahnevaný.
       - Som sklamaný.
       - Som vystrašený.
       - Som spokojný.
• potom požiadate dieťa, aby ku každému políčku nakreslilo obrázok, ktorý bude dané políčko vystihovať, napr. môže to byť smajlík, búrkový mrak a pod. a môžete sa začať o svojich pocitoch rozprávať

• k uvedenému vedie postupnosť viacerých krokov; potrebné je vždy na všetko dieťa dôkladne pripraviť
• prvý krok začína tým, že dieťa prenocuje u vašich príbuzných a priateľov; musí to zvládnuť bez rodičov; pomocou mu môže byť napr. plyšové zvieratko, čítanie z obľúbenej rozprávkovej knihy a pod.
• vaše dieťa poznáva aj nové zvyky, rituály a pravidlá v rodine, kde prespáva; získava tým veľa skúseností, ktoré bude môcť neskôr vo svojom živote využiť
• umožnite dieťaťu občas prespať aj mimo domova, ak si to žiada, získava tým nové skúsenosti
• k tomu, aby sa dieťa cítilo v novom prostredí dobre, malo by mať vôkol seba obľúbené osoby
• dieťa si so sebou môže vziať aj svoj obľúbený batoh či kufor, avšak, môže si so sebou vziať len toľko vecí, koľko sa mu do batoha či kufra zmestí; zároveň mu pripomeňte, čo všetko si má vziať; pri balení ponechajte dieťaťu v rozhodovaní voľnosť, nevyvíjajte na neho tlak, ale pomôžte mu zmierňovať jeho pocty neistoty rozhovorom a pod.

• nikto z nás sa nelúči rád, avšak, pre deti je obzvlášť lúčenie ťažké, pretože doposiaľ žijú v inej časovej dimenzii
• lúčenie sa s niekým na celý deň, či týždeň, je pre dieťa doba nekonečná, preto treba dieťaťu s lúčením pomôcť
• pri voľbe slov dávajte pozor na to, aby ste dieťaťu poskytovali jednoznačné signály, napr.: „Ahoj.“, „Dovidenia“ a pod. s primeraným neverbálnym prejavom
• vymyslite si spoločné rituály, napr. objatie, pusa, potrasenie rukou a pod.
• bez obáv svojmu dieťaťu ukážte, že aj vás lúčenie bolí, avšak, zároveň zostávate v dobrej mysli a tešíte sa na skoré stretnutie
• dieťaťu môžete napr. ukázať, kde budú ručičky hodín, keď sa vráti babička alebo v ktorý deň v kalendári sa vráti babička a pod.